Ako prežiť v keramickej dielni 3
Opäť zdravím všetkých keramických tvorov a tvorcov a taktiež tých ktorí sem nakukli len preto, aby sa pobavili nad tým, ako môže niekto stvárať také hlúposti:). Takže vitajte!
Dnes sa v mojom blogu plnom nie príliš premyslených ale zato kreatívnych nápadov budeme venovať opäť glazúram, teda skôr tým, čo sa s glazúrami nerobí, ak sa človek chce stať úspešným keramikom.
Vec prvá: Nenamáčať - glazovať!
Estetická hodnota keramického výrobku je podmienená správne zvolenou a správne vypálenou glazúrou (takto nejako by sme to mohli nájsť v rôznych publikáciách). V reči bežných packalov by sme mohli povadať: "Ak Ti to prasklo, vybublalo, alebo podobne - radšej to nikomu neukazuj." Avšak každý z nás je obklopený ľuďmi, ktorí nás napriek zjavnému neúspechu (ktorý u mňa mimochodom vždy naplní celú pec:), presviedčajú o kráse vecí, ktoré sme vytvorili. Nemajme im to za zlé, oni to časom ako budeme produkovať kvalitnejšie výrobky, sami pochopia:).
Proste a jasne, niektoré veci sa jednoducho nerobia. Napríklad, ak mám v nádobe glazúru už len na dne a jasne a zreteľne vidím, že tam tú vec celú neponorím, nesnažím sa o to ju tam predsa len ponoriť. Výsledok totižto môže byť práve takýto:
Ono to proste vidno, že to v tej glazúre nebolo celé naraz (a že ma to mohlo napadnúť skôr...).
Vec druhá: Keď je toho priveľa!
Tiež sa Vám stalo, že ste mali dve zaujímavé glazúry, ale nevedeli ste sa rozhodnúť, ktorú z nich práve použijete? A napadlo Vás, že obe naraz? Ak nie, tak to Vám gratulujem, k tomu, že máte dosť rozumu, a ak áno, tak Vám úplne rozumiem:). Jedna glazúra cez druhú, však to je bežná technika dekoru, povedalo si moje pochabé keramické ja a už sa nanášalo a nanášalo a bublalo a vybublalo...:
Ani len bublifuk nerobí také krásne bubliny!
Vec tretia: Rýpaný dekor do glazúry? Prečo nie?
Mala som zase tak jeden nápad. Robila som stojany na perá (dnes keď už sa píše prevažne na počítači - to bol tiež veľkolepý podnikateľský zámer:) a povedala som si, že na pár stojanov vyrýpem nejaké pekné obrázky, morský svet a vláčik a prádlo na šnúre... Tak sa stalo. A stalo sa aj tak, že keď som výrobky vytiahla z pece už nikdy som nezistila, na ktorom bol vláčik a na ktorom morský svet. Väčšina zo stojanov bola totižto dekorovaná obrázkom morského akvária, ktorým práve prechádza parná lokomotíva ťahajúca za sebou šnúru s prádlom:
Z toho plynie ponaučenie, že nie vždy je dobré rýpať. Do niečoho či niekoho...
Tak dúfam, že máte viac rozumu ako ja a nerobíte zo svojej pece kráter chŕliaci glazúru na všetky strany, steny a pláty:).
Na dnes sa s Vami lúčim a prajem Vám veľa kreatívnych no premyslených nápadov. Ale však čo, veď keramika je hra!
Takže, hrajme sa!
Jana http://www.fler.cz/keramicka-dielna-play-clay








