Ako prežiť v keramickej dielni
Takže opäť zdravím nielen všetkých keramikov, či už začínajúcich alebo zabehnutých, ale aj zvedavých ľudkov, čo tu nakukli a chcú sa trochu pobaviť. Veď na čom sa najlepšie baví, ak nie na cudzej hlúposti:). Na tej vlastnej sa dá často pobaviť až s odstupom času...:).
Tento článok sa bude venovať pohromám v mojej keramickej dielni, ktoré si ma raz za čas vždy nájdu.Ak sa chcete pridať a podeliť sa s tými, s ktorými sa boríte Vy, budem rada a môžeme spolu vytvoriť malú prehliadku nemilých udalostí v živote keramika:).
Poďme sa teda spoločne zabaviť a možno aj trochu poučiť tomu, čo áno a čo nie pri výrobe keramiky...Ako prvé si otvorene povedzme, že každý keramik je limitovaný priestorom, v ktorom tvorí a zároveň veľkosťou pece, v ktorej vypaľuje to, čo vytvoril, aby to dotvoril. Preto tvorba vecí, čo sa nezmestia do pece, v zriedkavejších prípadoch vecí, čo sa nezmestia do jeho dielne, je prinajmešom pozoruhodná... Tak sa mi stalo, že už tretí mesiac na neveľkom stole v mojej dielni tróni záhradný domček na sviečku, ktorý má síce na výšku iba desať centimetrov, ale je umestnený na brale, ktoré som scapkala až do výšky tridsiatich piatich centimetrov. Vzhľadom na tridsať centimetrovú výšku mojej pece, bude tam tróniť ešte dlho. Ale je tu ešte jedno riešenie... Pokiaľ máte niekto skúsenosti s vypaľovaním keramiky v otvorenej elektrickej peci, dajte mi vedieť ako to funguje. Síce, mať v garíži 1200°C asi nie je najvhodnejšie - po takom výpale by v tej garáži nezostalo už asi nič. Ale ak ju treba upratať, prečo to neskúsiť?:) .
A ako vyzerá domček, ktorého sa zbavím len ako ho nechám najbližšie na daždi?







