Súčasnosť keramického remesla na Slovensku

p. přispěvatel   (20.12.2013)
Autor: Eva Ševčíková

MAJOLIKA

Aká rôznorodá je súčasná podoba remeselnej produkcie keramiky po stránke technologickej, funkčnej, výtvarnej, od drahých majstrovských kusov až po lacné suvenírové gýče, možno vidieť napríklad na mnohých trhoch a jarmokoch organizovaných po všetkých kútoch Slovenska. Existujú dokonca špecializované keramické trhy, ktoré sú venované výsostne uvedenému remeslu. Možnosť pravidelne usporiadať takto profilované podujatie je dôkazom, že produkcia keramiky je na Slovensku stále živá, má nielen svoju bohatú minulosť, ale vzhľadom na záujem širokej verejnosti pravdepodobne aj budúcnosť.
obrazek
Mária Hanusková: Ženy v krojoch, figurálne plastiky, foto: Eva Ševčíková

V širokom zastúpení remesiel charakteristických pre tradičnú kultúru Slovenska má keramika stále významné a výrazné zastúpenie. No kým ešte v prvej polovici 20. storočia boli známe tradičné centrá výroby produkujúce výrobky s výraznými lokálnymi znakmi, využívajúce potenciál vlastných zdrojov materiálov, druhá polovica 20. storočia znamenala pre keramické remeslo veľké zmeny. Nie je nič výnimočné, keď sa v západoslovenskej Trnave vyrába typická keramika z T rstína na Orave, v Modre keramika zo stredoslovenskej Ľubietovej, v Bratislave hrnčina zo vzdialeného Gemera. Na tradičné slovenské výrobky sa používajú hliny a glazúry dovážané z Moravy a Čiech. Dovtedy takmer neznáma kamenina nahradila pre svoje úžitkové vlastnosti, a teda aj lepšiu predajnosť, sortiment niektorých výrobcov zameraných pôvodne na výrobu majoliky. Zmeny nie sú len v technológii prípravy materiálov či v spôsobe výroby, ale aj v samotných tvaroch výrobkov a ich výzdobe. Ide však o prirodzený vývoj. Obstáť v trhovej ekonomike s tradičnými remeselnými výrobkami, keramickými nevynímajúc, je skutočne náročné. Z pohľadu pretrvávania tradície sú isté špecifiká, ktoré stoja v súčasnej slovenskej produkcii keramiky celkom určite za pozornosť. Zvlášť na západnom Slovensku sa dodnes uchovala výroba majoliky v zaujímavých obmenách. Jej príbeh začína v 16. storočí, súvisí s príbehom tzv. habánov, ktorí ako zruční remeselníci priniesli na územie Moravy a Slovenska znalosť technológie. Uvedené obdobie sa stalo základom pre nasledujúcu etapu integrovania majoliky do prostredia dovtedy znalého len hrnčiarsku produkciu. Pôvodná habánska keramika postupne zľudovela a začalo sa formovanie slovenskej ľudovej majoliky sprevádzané vznikom jednotlivých známych stredísk ako napríklad Boleráz, Dechtice, Sobotište, Stupava, až po Modru, ktorá tvorí najvýraznejšiu kapitolu v dejinách slovenskej majoliky celého 20. storočia. V roku 1883 bolo v Modre založené Keramicko-priemyselné učilište za účelom podpory a uchovania keramického remesla. V roku 1888 si dielňu prenajal moravský džbankár J. Mička, ktorý bol autorom viacerých jej výrobkov, nesených v duchu moravských predlôh; v roku 1918 vznikla v Modre Účastinná spoločnosť K. Žák a 1912-1914 pracovala pod názvom Dielňa na hlinený riad. Po roku 1922 bola známa ako Slovenská keramika, účastinná spoločnosť a od roku 1952 sa rozvíjala samostatne ako výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika. V čase svojho najväčšieho rozkvetu, v 70. a 80. rokoch 20. storočia, pracovalo v modranskej dielni viac ako 300 zamestnancov. V roku 2012 ich zostalo už len 22, z toho jeden džbankár a šesť maliarok. V podniku sa spracovávala aj hlina z medzičasom zasypaného náleziska v Častej. Práve Modra je tým strediskom, ktoré najviac ovplyvnilo podobu keramiky na západnom Slovensku až po súčasnosť, a to predovšetkým existenciou keramickej školy, ktorá vychovala celé generácie majstrov. V rokoch 1958 až 2001 sa tu dovedna vyučilo 645 keramikárov. Odchovanci modranskej školy tak dodnes predstavujú pomerne veľkú skupinu ľudí, ktorí tvoria súčasnú podobu keramiky na Slovensku a udržiavajú toto remeslo naďalej pri živote. Uvedený odbor umelecký keramik však v roku 2008 zanikol.(((V období socializmu bolo možné venovať sa profesionálne keramickému remeslu len ako zamestnanec vo výrobnom družstve alebo ako výrobca spolupracujúci s Ústredím ľudovej umeleckej výroby. Možnosť osamostatniť sa a pracovať na živnosť využilo preto po roku 1989 množstvo keramikárov. Výsledkom bol vznik rôznorodých dielní produkujúcich výrobky blízke modranskej majolike, ale aj návrat k starším vzorom, odklon od majoliky k hrnčine, kamenine, drobná suvenírová výroba alebo autorská figurálna tvorba. V roku 1994 vznikol v Modre dokonca Cech slovenských keramikov, združujúci v tom čase cca 33 členov, keramikárov jednotlivcov alebo spoločných dielní. Navonok sa cech prezentoval predovšetkým výstavami, ktoré poskytovali zaujímavý obraz produkcie jeho členov. Posledným výrazným vstupom Cechu do diania na keramickom poli je spolupráca pri vzniku a realizácii Keramických trhov v Pezinku, už spomínaného špecializovaného celoslovenského podujatia venovaného propagácii a prezentácii keramického remesla. V roku 2013 sa konal v poradí už jeho 10. ročník

obrazek
Počet dielní, ktoré v súčasnosti produkujú výhradne majoliku tradičných tvarov a dekorov však neustále ubúda. Výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika prešla náročným ekonomickým obdobím, zredukovala nielen počet zamestnancov, ale aj svoje predimenzované výrobné a prevádzkové priestory. Široký sortiment si stále uchováva, ale zároveň sa v ňom prejavuje strnulosť sériovej výroby. V Modre a v Pezinku existujú ďalšie dielne, ktoré prevzali manufaktúrny spôsob výroby (a do istej miery aj sortiment) podobný výrobnému družstvu. V nich je výroba rozdelená do jednotlivých etáp (točenie, odlievanie, modelovanie, retušovanie, maľovanie) a vedie ju majiteľ, manažér dielne. Odlišný charakter majú dielne, v ktorých pracujú výrazné individuality, majstri s vlastným autorským rukopisom. Ich tvorba sa prispôsobuje dopytu. Kvalitné realizácie si vyžadujú špecifického, náročného a veci znalého zákazníka. Ideálne je ak má majster svojho zberateľa alebo mecenáša, ktorý mu zadáva výnimočné realizácie. Inak sa stáva produkcia tradičného majolikového tovaru záležitosťou suvenírového typu. Kupujúci sú tak najmä zahraniční turisti alebo domáci, ktorí kupujú napr. dary do zahraničia.
obrazek
Špecifickou a určite aj zaujímavou témou, ktorú nemožno obísť pri mapovaní keramiky na západnom Slovensku je tvorba majolikovej figurálnej plastiky. Ide o niekoľko autorov, ktorí sa rozhodli kráčať neľahkou cestou balansujúcou medzi umením a remeslom. Najznámejším predstaviteľom je Ignác Bizmayer, ktorý získal za svoju tvorbu dokonca ocenenie národný umelec. Výraznou osobnosťou je aj Jozef Franko, v súčasnosti sa figurálnej tvorbe venujú Marián Liška, Mária Hanusková, Drahoslav Chalány. Práve pri tvorbe posledne menovaného autora sa otvára ďalšia výrazná téma a tou je maľba na majolike, v ktorej dosiahol D. Chalány nevšedné majstrovstvo.
obrazek
obrazek
Drahoslav Chalány:  Tanier s vyrezávaným dekorom, foto: Eva Ševčíková  „Portrét ženy v kroji“, tanier, maľba na majolike, foto: Eva Ševčíková  „Koštovka“, tanier, maľba na majolike, foto: Eva Ševčíková  Lekáreň, tanier s figurálnym reliéfom, foto: Eva Ševčíková

Po roku 1989 zásluhou keramikárov znovu ožilo na Slovensku takmer zaniknuté kachliarstvo. Práve zdatní keramikári využívajú pri tomto povolaní svoje profesionálne znalosti a zručnosti. Príkladom je Jozef Franko, ktorý sa stal známym kachliarom a inšpiroval, alebo aj sám zasvätil ďalších do tohto remesla. Kachliarstvu sa v súčasnosti venujú tiež Milan Árendáš a Ján Viglaš, inak vynikajúci majstri džbankári.

obrazek

V súčasnej dobe sa rozvoj modranskej keramiky utlmil v súvislosti so spoločenskými zmenami, premenami vkusu a životného štýlu. Majolika je keramika s výrazne dekoratívnou funkciou. Možno i to je dôvod, prečo je o ňu dnes menší záujem. Aj v keramike sa striedajú obdobia väčšieho a menšieho dopytu, čo je podmienené množstvom faktorov. Jedným z období veľkého „hladu“ po majolike z Modry boli 80. roky 20. storočia, kedy sa stala veľmi vyhľadávaným tovarom zdobiacim množstvo slovenských domácností. Po roku 1989 vzniklo viacero samostatných dielní, ktoré produkovali z veľkej časti modranský typ majoliky. O keramiku tohto typu však kupujúci postupne strácali záujem, vyhľadávanými sa stali iné tvary, iné dekory. K slovu sa opäť prihlásila hrnčina, kamenina, súčasný úžitkový tovar či rôzne dekoratívne predmety. Je zrejmé, že i tradičná majolika má svojich obdivovateľov. Otázne je, či ich bude dosť na to, aby tento druh keramiky, v podobe akú ju poznáme, prežila aj do ďalších dní. Skvelých majstrov ovládajúcich jej výrobu je na západnom Slovensku ešte stále dosť. Podoba západoslovenskej majoliky však bude s príchodom ďalšej generácie keramikárov asi celkom iná.

obrazek
Ústredie ľudovej umeleckej výroby Obchodná 64, 816 11 Bratislava tel: +421905713691 e-mail: sevcikova@uluv.sk www.uluv.sk
velky_obrazek

Související informace od silisu:

http://www.artkeramika.cz/clanek-1440-keramicky-casopis.html
obrazek
obrazek
velky_obrazek

Je zveřejněno se souhlasem vydavatele Sillikátového svazu.

http://www.silis.cz/cz/uvod/
velky_obrazek




Artkeramika internetový obchod

Jméno:   Email:  
Kolik je 5+1? (antispam)